Bernolákovo

Z historických materiálov sa dozvedáme o prvých archeologických nálezoch už v období neolitu (novšej doby kamennej). Neskoršie osídlenie je dokladované v staršej dobe bronzovej. Dôkazom toho bolo pohrebisko (objavené roku 1962), kde sa našli veľmi vzácne nálezy: bronzová ihlica, sekera, zlomky bronzového náhrdelníka, fragment čelenky, časti bronzových kruhov a náhrdelník z perál vyrobený z kostí. Oveľa viac dôkazov o osídlení pochádza z 8.storočia. V rokoch 1958-1959 našli na dune zvanej Šakoň slovansko-avarské pohrebisko. Postupne bolo odkrytých 84 rôznych hrobov, medzi ktorými boli hroby kostrové i popolnicové (žiarové). Zvláštnosťou slovansko-avarskej symbiózy sú hroby so zvyškami kostry koňa i jazdca. I keď niektoré boli vykradnuté, archeológovia tu našli zvyšky výzbroje: šable, oštepy, strelky šípov, pozlátené ozdoby a v malom množstve keramiku. Z dokumentovaných výskumov napríklad zistili, že dominantným druhom mäsitej potravy u obyvateľov nášho územia bola ovca. Po tomto období nie sú jasné dôkazy o tom, že sídliská na území Bernolákova boli trvalé. Najstaršie písomné pramene spomínajú rok 1209, ktorý sa stáva "prvým rokom" dnešného Bernolákova. V tomto roku uhorský kráľ Ondrej II. daroval správcovi pivníc Šebešovi (Šebestiánovi - synovi nitrianskeho župana Tomáša) obec i panstvo Svätý Jur (Jengurg) spolu s dedinami: Ceki (Bernolákovo), Joan (Ivanka pri Dunaji), Casteilan (Farná) a Ybrehart (Malinovo). Šebeš sa tým stáva zakladateľom grófskeho rodu grófov z Pezinka a Svätého Jura. Bernolákovo vždy patrilo do panstva Svätý Jur.

Kategórie: