Viničné

Prvá písomná zmienka o obci sa nachádza na darovacej listine Andreja II. Tomášovi, nitrianskemu županovi, z roku 1208. V nej sa spomína susedná dedina z východnej strany Pezinka pod názvom Villa Suslan, ležiaca na území dnešného Viničného. Ďalšia zmienka je z roku 1256, keď sa pri opise hraníc Pezinka uvádza susedná dedina z južnej strany Šenkvíc pod názvom Susulan. Žili v nej jobagioni – správcovia Bratislavského hradu. Názov obce Suslan alebo Susulan sa uvádza v listinách s latinským textom. Názory historikov na preklad tohto názvu sa rôznia. Historik Ján Stanislav čítal tento názov ako Šušlany – od slova šušlať. Peter Ratkaš čítal názov ako Šušol. Podľa historika Branislava Varsika treba slovo Suslan čítať ako Žúžoľ, alebo Žužľany, čo podľa historického slovníka slovenčiny znamená „uhoľ“ – čierna farba. Branislav Varsik sa domnieval, že názov vznikol podľa čiernej zeme, ktorá sa nachádzala v okolí dediny. Historik Vincent Sedlák interpretoval názov obce zasa ako „uhlie“. Odvodil to od toho, že obyvatelia v blízkom lese vyrábali drevené uhlie. Začiatkom 13. storočia boli všetky dediny a usadlosti v okolí Pezinka, teda aj terajšie Viničné, hospodársky vyvinutými a samostatnými dedinami. Možno práve preto a možno aj pre priaznivé prírodné podmienky osídlilo toto územie nemecké obyvateľstvo. Naša dedina sa v tomto období v historických záznamoch spomína pod názvom Schweisbach, ako aj Swanspoch. Keď v 16. storočí poslal cisár Karol V. svoje vojská do boja proti Turkom, usadili sa španielski bojovníci na nejaký čas aj na území medzi Bratislavou, Sencom a Trnavou. Počas ich pobytu boli mnohé dediny zničené a vypálené. Medzi nimi aj naša dedina. V záznamoch Bratislavskej stolice z roku 1553 sa o dedine s názvom Swanczpoch píše, že Španieli tu vypálili „15 port (combustos) per Hispanos“. V druhej polovici 16. storočia sa tu začalo usídľovať nové obyvateľstvo, ktoré podľa historického záznamu z roku 1773 rozprávalo prevažne po slovensky. Dôkazom toho sú aj názvy pozemkov a vinohradov: Repnice, Kopanice, Kúty, Podomné, Vŕbske, Spodky, Lúčne diely, Hoštáky, Výsady, Čierna zem a pod. Niektoré z pôvodných názvov sa zachovali až do dnes.